Plagazin Mesto X Umenie

Plagazin je dizajnový plagát a zin, ktorý skrz texty z pera košických esejistiek a esejistov prináša hlavné body prediskutované v rámci prednášok o živote v meste a mestskom plánovaní s názvom Mestoláska. Text z plagazinu sme sa rozhodli uverejniť na týchto stránkach v plnej verzii. Vo fyzickej kópii si môžete objednať dizajnový plagát s touto esejou na našom e-shope.

Mesto bez umenia je pre mňa len šedou maketou pre ľudské činnosti. Územie bez duše. Veľa takých miest z vlastnej skúsenosti nepoznám, pretože ma ich poznávanie neláka. Možno len časti miest, pri ktorých výstavbe sa na umenie zabudlo alebo z nich časom vymizlo. Sú to napríklad časti našich panelákových sídlisk, ktoré vznikali v posledných fázach výstavby v 80. rokoch, ako sídlisko Ťahanovce, ktoré ostalo nedokončené a bez umenia.

Ľudia ako Martina Johnová a Igor Kupec používajú umenie ako nástroj na to, aby sa o mestá starali, poukazovali na ich problémy, potreby obyvateľov, históriu a možnosti budúceho rozvoja. Po sledovaní prezentácií ich praxe počas Mestolásky mi v pamäti ostal pocit inšpirácie z rôznorodosti postupov, ktoré sú im vlastné pri prepájaní umenia a mesta: či už k nemu pristupujú s pomocou výskumu a participácie – zapájania verejnosti do umeleckej tvorby – alebo cez rýchle zásahy vo verejnom priestore, ktoré sú zrozumiteľné pre široké publikum v uliciach. V nasledujúcom texte tieto postupy predstavím ako umenie systematickej premeny a participácie a umenie reakcie a zrozumiteľnosti.

Umenie systematickej premeny

Členovia a členky platformy Veřejný sál Hraničář tvoria medziodborové projekty. Prepájajú umenie, urbanizmus, architektúru, názory a potreby ľudí z rôznych častí mesta aj pamiatkového úradu. Hlavným objektom ich záujmu je architektonické dedičstvo Ústí nad Labem a otázka, čo sa s ním dnes deje.

Ústí bolo počas druhej svetovej vojny bombardované a výrazne zničené. V 60. rokoch došlo k masívnej výstavbe nových brutalistických a socialistických budov a rôznych komplexov, ktoré mesto výrazne premenili. Miestni nemajú k monumentálnej zástavbe historický vzťah. Nie je pre nich estetická a ani praktická, keďže sa do nej neinvestuje s ohľadom na ich potreby. Do celého kontextu vstupuje, privatizácia mestských nehnuteľností, ktorá začala v 90. rokoch a pretváranie či búranie objektov súkromnými vlastníkmi. Hraničář sa snaží byť opozíciou voči nesystematickým zásahom v meste.

Spôsobov pre systematickú a hĺbavú prácu s mestom má Veřejný sál Hraničář viacero. Venuje sa vydávaniu zinov (ako je aj tento Plagazin), ktoré Martina Johnová predstavuje ako prístupnejší spôsob, než publikáciu rozsiahlych architektonických zborníkov. Príkladom publikácie pre širšiu verejnosť je vydanie architektonického sprievodcu Sluneční město, ktorý má vypichnúť významné stavby povojnovej architektúry, dať ich existencii a funkcii váhu a poukázať na to, ako s nimi mesto aktívne či neaktívne pracuje. Významnou časťou práce Hraničáře je aktívna spolupráca s miestnymi, skúmanie a premena ich okolia. Niekedy ide o krátkodobé spolupráce a tvorbu spoločných jemných intervencií do verejného priestoru, niekedy zas o dlhodobé projekty, do ktorých vstupuje množstvo odborníkov a spolupráca ďalších spolkov.

Umenie participácie

Vo veľmi zjednodušenej forme vieme projekty, na ktorých Veřejný sál Hraničář pracuje, popísať sledom aktivít, ktoré si vyžadujú čas, odborné vedenie a finančnú podporu. Začínajú obhliadkou a zmapovaním histórie miesta. Na to nadväzuje komunikácia s miestnymi o ich predstavách o budúcnosti miesta. Prebieha prostredníctvom workshopov a/alebo dotazníkov, do ktorých môžu vstupovať umelci a umelkyne, študenti a študentky umenia aj iných odborov, napríklad humanitných alebo technických vied a odborníci a odborníčky z rôznych odvetví. Nasleduje tvorba intervencie do verejného priestoru, napríklad vo forme zvukových prechádzok, svetelného dizajnu, happeningov, ako sú upratovacie udalosti, festivaly a pod. Výsledkom býva výstava a/alebo text. Takto napríklad prebiehal projekt Corso pro nás, ktorý bol reakciou na plány mesta na rozsiahlu revitalizáciu bývalého sídliskového nákupného centra zo 60. rokov. Vďaka tomuto projektu Hraničáře vznikol odborný komentár pre mesto, ako s týmito objektmi narábať.

Keďže Ústí nad Labem nemá kanceláriu architekta, chýba na úrovni mesta systematické premýšľanie o verejnom priestore a participácii.Tieto funkcie samosprávy často svojou činnosťou nahrádzajú miestne spolky, pričom po spracovaní výsledkov práce s obyvateľmi ich čaká rovnako náročný proces – presadzovanie riešení do praxe mesta, aby si ich vzalo za svoje.

Umenie reakcie a zrozumiteľnosti

Igor Kupec tvorí impulzívne. Pri mnohých intervenciách prebehne od nápadu po realizáciu pár dní, v niektorých prípadoch len pár hodín. Je pozorovateľom svojho okolia a prežívanej reality. Jeho diela si nevyžadujú intenzívne zapojenie diváka. Od bežného okoloidúceho si však vyžadujú všímavosť a citlivé vnímanie kontextu, v ktorom sú realizované. Vďaka jeho schopnosti veci jasne pomenovať sú tieto intervencie a diela často medializované alebo virálne zdieľané a tým pádom zdieľané aj s publikom za hranicami Košíc.

Igor hravým spôsobom objavuje a poukazuje na nedostatky prostredia, v ktorom sa každodenne pohybuje. Veľmi často tvorí sám alebo s pomocou pár kreatívnych známych, čo mu umožňuje pracovať rýchlo, bez nutnej dlhodobej prípravy. Niektorými zásahmi reaguje na svoj osobný život, ako v prípade nápisu Ideály na odpadkovom kontajneri pred úradom práce. Ten vznikol v čase, keď sa vrátil zo štúdia v Prahe. Jeho cesta čerstvého absolventa Karlovej univerzity viedla na úrad, ktorý preňho symbolizoval miesto zbavovania sa ideálov a predstáv o svete. V spolupráci s ďalšími autormi pripravili reakciu na politickú situáciu v meste a podozrenia na korupciu spojenú s dnes už bývalým vedením mesta. Na mieste, kde mestská zeleň každoročne vysádza vzletné nápisy „Košice, mesto športu“ či „Košice, mesto dobrovoľníctva“ vysadili slovo „Korupcia“. Nápis bol rýchlo odstránený mestskou zeleňou, ale miestna televízia tento zásah stihla zachytiť a šíriť ďalej.

Reaguje aj na stav a funkčnosť verejného priestoru. Zabudnutými mestskými priestormi sú aj nevyužívané podchody. Na juhu Košíc, kde vyrastal, v mestskej časti Barca je jeden zaplavený už tridsať rokov. Vedie pod rušnou štvorprúdovkou, kde by bolo pre prechádzajúcich určite bezpečnejšie ísť podchodom. Igor Kupec zo zaplaveného podchodu vytvoril metódou reverse graffiti Oázu, kam sa chodia zvieratá napájať.

Pozostatkom doby, kedy sme cez víkendy s dobrým počasím na sídliskách počúvali charakteristické zvuky prášenia kobercov sú kovové prašiaky. Dnes sú z nich tony hrdzavého železa vo verejnom priestore. Igor vo svojej intervencii prehodnocuje ich funkčnosť. Čo iné by taký prašiak mohol byť? Hojdačka, stojan na kvety, prak či miesto na zavesenie obrazu? Reakciou na súčasný stav verejných priestorov sa snaží dosiahnuť citlivosť širokej verejnosti voči svojmu okoliu. Zároveň chce dať najavo mestu, že by sme sa z doby prášenia kobercov mohli posunúť ďalej a tieto a iné artefakty odstrániť, pretože ich nikto nepoužíva.



Mesto a umenie majú medzi sebou najrôznejšie vzťahy. Umenie pomáha mesto vytvárať je súčasťou jeho premeny či ho len jednoducho skrášľuje. Je v ňom skryté, alebo každému na očiach. Prístupy k práci s umením pri rozvoji mesta, či už ide o systematické hľadanie riešení tímu Veřejného sálu Hraničář alebo rýchle poukazovanie na žitú realitu Igora Kupca v konečnom dôsledku sledujú rovnaký cieľ. Aj napriek tomu, že som tieto prístupy v eseji s účelom štrukturovaného vysvetľovania od seba oddelila, v realite ich prepojenie vnímam ako nevyhnutné. V snahe o zmenu našich miest k lepšiemu sa vedia vzájomne dopĺňať, reagovať na seba a prinášať zmenu. Majú moc vytvárať verejný tlak, či už cez médiá a reakcie verejnosti alebo skrz odborné debaty a texty. Dôležité však je, aby tieto snahy boli reflektované a zavádzané do praxe volenými zástupcami, ktorí môžu potrebné zmeny presadiť v miestnych politikách.

Autorkou eseje tohto plagazinu je Zuzana Kupcová. Študovala na Fakulte humanitných štúdií Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 2013–2021 sa venovala organizácii umeleckých rezidenčných programov Košice Artist in Residence. Do júla 2022 spolupracovala s Creative Industry Košice n.o., kde sa venovala medzinárodným projektom zameraným na rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu. V súčasnosti pôsobí ako dramaturgička v kultúrnom centre Tabačka Kulturfabrik. Je koordinátorkou košického hubu klimatického hnutia Klíma ťa potrebuje. S Východoslovenskou galériou spolupracuje na rozvoji inkluzívneho programu inštitúcie. Tematicky sa Zuzana zameriava na spoločenskú zodpovednosť, zapojenie komunít a ochranu ľudských práv. Je presvedčená, že kultúrne podujatia a priestory by mali byť otvorené a prístupné všetkým bez ohľadu na vek, sociálne zázemie a zdravotný stav.

Plagazin Mesto X Umenie bol vydaný v náväznosti na rovnomennú prednášku Mestoláska Mesto X Umenie, ktorá sa konala 15. 8. 2022.

Sériu prednášok Mestoláska pripravuje Spolka v spolupráci s Kinom Úsmev a za podpory Fond na podporu umenia.

Ďalšie informácie o nadchádzajúcich aj minulých prednáškach sa dočítate na podstránke Mestolásky alebo na facebooku a instagrame.

V rámci Mestolásky vyšli nasledujúce vydania Plagazinov:

– Mesto X Stromy (esej Tomáša Fila)
– Mesto X Včely X Hmyz (esej Kláry Hrenykóovej)
– Mesto X Umenie (esej Zuzany Kupcovej)
– Mesto X Mobilita (esej Martina Dubéciho)
– Starostlivé mestá X Never Never School (esej Gréty Čandovej)
– Mesto X Domov (esej Juliany Sokolovej)
– Mesto X Divočina (esej Tomáša Straky)
– Mesto X Starostlivosť X Zraniteľnosť (esej Gréty Čandovej)
– Ideál X Kompromis (esej Gréty Čandovej)
– Mesto X Planéta (esej Zuzany Révészovej)

Plagaziny pripravuje Spolka. Vychádzajú prostredníctvom samofinancovania, preto ak chcete podporiť našu činnosť, potešíme sa dobrovoľnému príspevku. Plagaziny si vo fyzickej podobe môžete objednať na našom e-shope, prípadne nás kontaktujte a dohodneme osobné vyzdvihnutie v niektorej z našich kancelárií (KE, BA).

Za grafické spracovanie plagazinov vďačíme košickému štúdiu Midfield. Za jazykové korektúry vďačíme Lukášovi Lengyelovi. Editovala Lýdia Grešáková. Plagaziny vznikli s finančnou podporou Fion, oz a vás, našich čitateľov a čitateliek. Ďakujeme.