Plagazin Mesto X Planéta

Plagazin je dizajnový plagát a zin, ktorý skrz texty z pera košických esejistiek a esejistov prináša hlavné body prediskutované v rámci prednášok o živote v meste a mestskom plánovaní s názvom Mestoláska. Text z plagazinu sme sa rozhodli uverejniť na týchto stránkach v plnej verzii. Vo fyzickej kópii si môžete objednať dizajnový plagát s touto esejou na našom e-shope.

Kúpte si tlačený plagazin v našom e-shope. © Gréta Čandová

Esej


Dlhá rovná cesta zo sídliska Nad jazerom býva stále upchatá. Kvôli práci do mesta dochádza autom denne niekoľko tisíc ľudí, preto práve na Slaneckej ceste čakajú v zápche obyvatelia prichádzajúci z juhu a juhovýchodu. Rozšírenie tejto cesty je už niekoľko desaťročí významnou rozvojovou prioritou mesta. Príchod do mesta a práca v ňom patrí ku každodennému koloritu bežného dňa, ani sa nad tým nezamýšľame, veď mestá sú predurčené na pracovné príležitosti. Na Slaneckej ceste však rozšíreniu cestu prekážali stromy. A práve ich výrub bol podnetom k zamysleniu, či je skutočne dôležité, aby sa cesta rozširovala, keďže je dokázané, že každé rozšírenie cesty je len dočasným riešením. Pohodlnejšia doprava totiž vedie k ešte vyššej motivácii používať auto ako dopravný prostriedok a tak sa dá logicky predpokladať, že cesta bude do niekoľkých rokov rovnako upchatá ako teraz.

Výrub stromov a rozšírenie Slaneckej cesty sú ústupkom pohodlnému životu a snahám po čoraz rýchlejšom pohybe a vyššej produktivite v priemysle, či v kanceláriách administratívnych centier, vďaka ktorým sa zefektívňuje práca vo vzdialených firmách a prevádzkach. Všetci vieme, že ekonomický rast je predsa cesta k lepšiemu životu. Limity rastú, takže stromy, čo prekážajú rozšíreniu cesty, môžu byť aj napriek protestom odstránené. Dlhodobé dôsledky ich výrubu však naša krátkozraká pohodlnosť nevníma. No klimatická kríza začína pomaly ukazovať, že aj naše pohodlie bude mať svoje limity.

Ako hovorí Vojtěch Pecka, život v mestách riadi najmä vzťah k peniazom a k práci. Úsilie o čo najvyšší zisk nezohľadňuje dopady na naše životné prostredie. Život sa zrýchľuje v súkolí rozvinutej ekonomiky čoraz viac a tak sa dochádzanie do práce autom javí ako obyčajná snaha prežiť i v zložitých a hektických ekonomických podmienkach. Takáto forma spoločenského usporiadania ide proti záujmom prírody a životného prostredia a tieto priority sa odrážajú aj v mestskom plánovaní. Napríklad infraštruktúra je nastavená v prospech individuálnej automobilovej dopravy, ktorá nemyslí na potrebu redukcie oxidu uhličitého v ovzduší. Tlaky čoraz väčšej produkcie valcujú mesto, rýchlejšia cesta do práce je zaplatená cenou vyrúbaných stromov.

Reakcia na tento neudržateľný stav musí byť odkomunikovaná aj na národnej úrovni. Firmy, ktoré podnikajú s fosílnymi palivami, majú veľký finančný vplyv a často šíria dezinformácie o dopadoch, ktoré má predmet ich podnikania na životné prostredie. Pecka navrhuje zosilniť tlak na vlády, aby aktívne vystúpili proti záujmom súkromných firiem a postavili sa za záujmy planéty. Zároveň by sme sa mali odhodlať byť odvážnejšími a skúsiť vymyslieť, ako žiť dobrý život tak, aby sme zmenili svoje spotrebiteľské nároky, medzi iným aj pohodlie, ktoré nám poskytuje premiestňovanie autom, ktoré tak nedozierne ničí životné prostredie.

Mestá a ľudia v nich by podľa odborníkov v panelovej diskusii mali reagovať dvomi spôsobmi. Jeden je tzv. mitigačný, teda usilovať sa o zmiernenie klimatickej krízy spomalením oteplenia, napríklad nižšou produkciou oxidu uhličitého. Oxid uhličitý vzniká najmä spaľovaním tzv. fosílnych palív, čiže vykurovaním domácností, v priemyselnej výrobe, v doprave. Druhý spôsob je tzv. adaptačný: t. j. zmeniť a prispôsobiť mesto a náš život novým klimatickým podmienkam. Pre Slovensko a Košice tieto zmeny znamenajú viac nárazových dažďov a zároveň dlhšie obdobia sucha a horúčav. Je zrejmé, že dopady klimatickej krízy na svet sú každým rokom výraznejšie a je potrebné ich riešiť.

Ako hovorí Zuzana Jarošová, existujúca klimatická kríza v mestách spôsobuje napríklad extrémne horúčavy. Tie sú obzvlášť náročné pre deti a seniorov a výrazne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľov. Mestá musia reagovať adaptačnými opatreniami, ako je výsadba zelene, plánovanie vodných prvkov vo verejných priestoroch a premenou fasád a striech tak, aby betónové celky nekumulovali nadmerné teploty. Tieto opatrenia musia byť vhodne priestorovo umiestnené. Nestačí totiž stromy vysadiť hocikam, pretože iba väčšie celky majú signifikantný klimatický dopad. Toto je aj jedným z cieľov projektu Košice ±40°C, ktorý Zuzana predstavila. Ide o mapovanie priestoru mesta Košice prizmou klimatického ohrozenia a následne navrhnúť súbor adaptačných opatrení pre mesto.

Príklady dobrých opatrení by mali zmobilizovať všetkých obyvateľov do zmeny životného štýlu a zmeny mestského prostredia. Zuzana Jarošová spomína úspešné návrhy riešení v meste Vaxjö vo Švédsku, v Kodani v Dánsku, ale aj v Trnave. Spočívajú najmä v uprednostňovaní ekologických foriem dopravy, v používaní obnoviteľných zdrojov energií a v podpore chránenej zelene v mestskom prostredí.

Dôležitú úlohu zohrávajú verejne známe osobnosti a mladí ľudia, ktorí vplývajú na svoje okolie, podľa Alexa Blandóna napríklad študenti združení v iniciatíve Fridays for Future. Taktiež iniciatíva Grety Thunberg si získala celosvetovú pozornosť pravidelnými štrajkmi najmä stredoškolských študentov. Hnutie požaduje od politických predstaviteľov zmenu k prístupu voči klimatickej kríze, zastavenie fosílnych palív a najmä ťažby uhlia a ropnej produkcie.

Tlak verejnosti je však aj v miestnom kontexte veľmi vágny. Preto i stromy pozdĺž Slaneckej cesty vyrúbali bez väčšieho povšimnutia a môžeme očakávať, že aj ďalšie zelené plochy budú musieť ustúpiť pod tlakom pokračujúceho ekonomického pokroku, v dôsledku čoho budeme trpieť preukázateľnými následkami extrémnych letných horúčav.

O autorke

Autorkou záznamu diskusie je Zuzana Révészová, členka Spolky.

O Mestoláske

Plagazin Mesto X Planéta bol vydaný v náväznosti na rovnomennú prednášku, ktorá sa konala 20. 9. 2020.

Sériu prednášok Mestoláska pripravuje Spolka v spolupráci s Kinom Úsmev a za podpory Fond na podporu umenia.

Ďalšie informácie o nadchádzajúcich aj minulých prednáškach sa dočítate na podstránke Mestolásky alebo na facebooku a instagrame.

Čítaj ďalšie Plagaziny

Tím a podpora

Plagaziny pripravuje Spolka. Vychádzajú prostredníctvom samofinancovania, preto ak chcete podporiť našu činnosť, potešíme sa dobrovoľnému príspevku. Plagaziny si vo fyzickej podobe môžete objednať na našom e-shope, prípadne nás kontaktujte a dohodneme osobné vyzdvihnutie v niektorej z našich kancelárií (KE, BA).

Za grafické spracovanie plagazinov vďačíme košickému štúdiu Midfield. Za jazykové korektúry vďačíme Lukášovi Lengyelovi. Editovala Lýdia Grešáková.