Mestometer


Plánovanie mesta je o vyvažovaní rôznych záujmov a predstáv o dobrom meste. Územný plán odráža tieto predstavy a definuje ich prostredníctvom máp a textov. Projekt Mestometer je interaktívna inštalácia zasadená do kontextu mesta Košice. Jej cieľom je pútavým spôsobom vysvetliť čo je to územný plán a prečo ho potrebujeme a to aj v iných mestách. Súčasťou projektu je aj publikácia, ktorá sumarizuje výskum uskutočnený počas vývoja tohto projektu a taktiež približuje inštaláciu tým, ktorí si ju osobne nemohli pozrieť. Šíri tak vedomosti, na ktorých je inštalácia postavená, pre čo najširší okruh nielen miestnej verejnosti.

O projekte

Projekt Mestometer je medziodborové dielo na hranách počítačovej a stolnej hry, produktového dizajnu a urbanistického výskumu. Interaktívnou a hravou formou vzdeláva o komplexných témach a vzťahoch v územnom plánovaní, ktoré sa týkajú všetkých v Košiciach a aj iných mestách a dedinách. Mestometer sa líši od iných plánovacích hier tým, že hráč alebo hráčka nie sú v pozícii plánovačky. Hru hrajú zo svojej pozície ako obyvatelia mesta. Územné plánovanie je komplexná záležitosť na ktorej sa podieľa množstvo odborníčiek a odborníkov. Jedna hra nevie nahradiť komplexné procesy mesto-tvorby, inak by sa tak už dávno stalo. Inštalácia má hráčke alebo hráčovi skôr umožniť lepšie pochopiť komplexné vzťahy medzi aspektmi mesta, ktoré sú v ÚP reprezentované farebnou abstraktou mapu. Má povzbudiť ich informovanejšie a kritickejšie pripomienkovanie ÚP. Prispieva aj ku kultivácii mestského prostredia v zmysle vzdelávania v tom, ako formulovať vlastné požiadavky na prípadný nový ÚP. Mestometer zároveň vytvára priestor pre stretnutia so zástupcami samosprávy a mestských orgánov, pre ktorých môže byť taktiež nástrojom zdieľania skúseností a platformou pre multiodborovú diskusiu o smerovaní politík v oblasti tvorby prostredia.



Hľadanie dobrého mesta je nepretržitý proces. Preto ani „hra“ Mestometra nemá koniec. Neexistuje totiž jedna ideálna podoba mesta, ktorú by bolo možné dosiahnuť. Možných podôb pre dobré mesto je mnoho. Počas hry je možné objaviť ich a vytvoriť si svoj názor. Vyjednávanie predstáv o “dobrom” meste začne byť očividné, keď sa pri hre stretne viacero hráčov a hráčiek. Rovnako ako keď sa pri plánovaní mesta stretneme my všetci, obyvatelia a obyvateľky mesta. Vydajte sa s nami, podobne ako pútnici prostredníctvom mapy, na cestu po dobrým mestách, oblastiach mechanizmov participácie, kolektívnej tvorby politík mestského plánovania, územného plánovania, environmentálne udržateľného mestského rozvoja a herných mechanizmov v participácii a vizualizácii máp.

Ďalšie informácie o Mestometri nájdete aj na samostatnej webstránke projektu, ďalšie fotografie a videá z vývoja projektu sú prístupné na instagrame Spolky a a Mestometra.

Výstava


V roku 2021 prebiehala výstava. Jej prostredníctvom spoločne s bohatým sprievodným programom sme posilnili a materializovali aktívnu diskusiu a osvetu na témy územného plánovania a environmentálne udržateľnej budúcnosti.

Výstava bola sprístupnená v galérii košickej Tabačky Kulturfabrik každý pracovný deň od 11:00 do 19:00. Udalosť na sociálnych sieťach

Každý utorok o 17:00 sa konala komentovaná prehliadka v spoločnosti autorov a autoriek projektu Mestometer.
Cieľom prehliadky je porozumieť komplexnosti témy, akou územné plánovanie je, a spoločne hľadať súvislosti medzi jeho prvkami. Preto v jej prvej časti problematizujeme čo to je územné plánovanie, prečo ho potrebujeme, a ako vyzerá súčasný územný plán Košíc. V druhej časti za pomoci hry s Mestometrom v zjednodušenej forme spoznávame ako takéto plánovanie môže fungovať podľa každého z nás.


Súčasťou výstavy boli aj štyri podujatia 𝑪̌𝒂𝒋 𝒐 𝒑𝒊𝒂𝒕𝒆𝒋 (tematické focusové skupiny určené pre verejnosť). V rámci nich odborníci a odborníčky z rôznych sfér mestského plánovania prostredníctvom interaktívneho modelu mesta diskutovali a demonštrovali rôzne procesy a javy:
\ \

Čaj o piatej: Rozvoj environmentálne a sociálne odolného mesta


16.6.2021
Hosť: Pavol Fábry
Pavol je editor environmentálnej rubriky mesačníka Kapitál. V minulosti pôsobil ako kampanier pre Greenpeace Slovensko.


V jednej z viacerých kampaní, ktoré náš hosť viedol v Greenpeace Slovensko, sa dotkli problému zastaralého územného plánu. V časti nevyužívaného nákladného prístavu na brehu Dunaja, len pár stoviek metrov od husto obývanej zóny, sa majiteľ rozhodol postaviť terminál na skvapalnený zemný plyn. V čase klimatickej krízy je takéto rozširovanie fosílnej infraštruktúry neakceptovateľné. Práve v tomto prípade by mal okrem klimatického hľadiska hrať významnú rolu aj územný plán a prípadná zmena funkcie danej oblasti z priemyslu na oddych a rekreáciu. Dobré plánovanie klimaticky a socálne odolného mesta by malo predovšetkým vychádzať z dobre nastavených participatívnych procesov, ktoré do plánovania zahrnú čo najviac hlasov a perspektív. V súčasnej situácii prekrývajúcich sa kríz, či už je to sociálna, ekologická, klimatická alebo iná, potrebujeme, aby princípy plánovania vychádzali z hodnôt, ktoré nám dávajú šancu ich riešiť. Tu nám môže pomôcť napríklad jednoduchý model ekonómie šišky Kate Raworth. Šiška, alebo takzvaný donut, je vizuálne zobrazenie toho, ako by mesto mohlo fungovať tak, aby napĺňalo potreby všetkých obyvateliek a pritom neprekračovalo planetárne limity ako oteplenie, strata biodiverzity, toxické odpady a podobne.
\ \

Čaj o piatej: Klimatické opatrenia mesta


23. 6. 2021
Hosť: Pali Mészáros, expert na bioštruktúry.

Ako je možné uvažovať o adaptačných opatrenia v mierke územného plánu a Mestometra? Adaptačné opatrenia je potrebné rozvíjať ako vo veľkej tak aj v malej mierke. V zastavaných územiach môžeme uvažovať so zvyšovaním podielu zelene vo vertikálnom smere, dopĺňanie vodozádržných opatrení, ktoré často nemusia byť viditeľné, ale plnia funkciu zásobovania spodných vôd. Pri mestometri sa pracuje s funkčnými plochami, no opatrenia nie sú závislé na funkcii, majú svoje opodstatnenie pri každom využití plochy. Potrebujeme rozlíšiť zeleň podľa jej druhu a prínosu k životnému prostrediu? Opatrenia by mali byť samostatnou hladinou, ktorá môže ovplyvňovať kvalitu prostredia, je možné ich dopĺňať v ktorejkoľvek časti mesta, zvyšovať tak podiel vegetácie a zlepšovať nakladanie so zrážkovými vodami.

Jednotlivé opatrenia by mohli byť špecifikované percentuálnym navýšením k existujúcemu stavu. Každé opatrenie zvyšuje hodnotu územia z ekologického, ale v prípade podielu vegetácie aj sociálneho a ekonomického hľadiska. Výsledná hodnota naskladaných hladín môže ovplyvniť index kvality územia, ktorý by mohol byť smernou jednotkou, pričom pri hre by mal byť výsledok čo najvyššia kvalita vs. napr. hodnota investície. Príliš intenzívna zástavba vyžaduje aj náročnejšie opatrenia a teda ich hodnota investície je vyššia.

Mierka územného plánu je stanovená arbitrárne na základe úsudku jeho spracovateliek a spracovateľov. Jednou zo stratégií by mohla byť jednak úprava mierky, aby “štvorček” mapy zahŕňal aj detailnejšie úseky, zároveň by mohlo ísť aj o úpravu legendy dokumentu tak, aby zahŕňal funkciu vody v rámci mesta.

Čaj o piatej: Územné plánovanie pre “dobré mestá” a nezastavané plochy v meste.


30. 6. 2021
Hosť: Martin Jerguš. Martin promoval na Fakulte architektúry STU. Ako architekt spolupracoval na návrhoch viacerých stavieb, z ktorých najvýznamnejšia bola rekonštrukcia centra Košíc. Od roku 1996 pracuje na Útvare hlavného architekta v Košiciach, momentálne na pozícii zástupcu hlavného architekta. Je aktívnym členom Spolku architektov Slovenska, Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie.

V diskusii okolo herného stola sme sa zaoberali zdanlivo voľnými plochami, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu alebo neboli nikdy zastavané. Koľko voľnej plochy v meste vlastne potrebujeme, aby všetko fungovalo optimálne? Je potrebné zahustiť alebo skôr riediť zástavbu v meste? Na príklade priemyselnej zóny po niekdajšom poľnohospodárskom priemysle na sídlisku Nad jazerom sme uvažovali o ich možnej budúcnosti. Trend budovania nákupných centier v tejto lokalite narastá. Prvoradým kritériom pri povoľovaní zmien a doplnkov v súčasne platnom územnom pláne je však zmysluplnosť pri zahusťovaní akéhokoľvek územia mesta. Pri plánovaní “dobrého mesta” by tu mohol byť priemysel, ktorý by neznečisťoval prostredie. Poznatkom je, že pri akejkoľvek stavbe treba myslieť na mesto ako celok. Pridaním priemyslu by chýbala občianska vybavenosť alebo les pre oddych.

Čaj o piatej: Spoločná tvorba mesta, špeciál so zahájením publikácie Hrať Mestometer


7. 7. 2021
Hosťka: Lívia Gažová. Lívia pochádza z Piešťan, kde momentálne aj žije. Vyštudovala urbánne štúdiá v Estónsku a v súčasnosti je doktorandkou urbánnej sociológie v Brne. Venuje sa popularizácii a výskumu architektúry a mestských tém. Je zakladateľkou občianskeho združenia Centrum Architektury, pôsobí v občianskom združení Punkt, spolupracuje s Banskobystrickým samosprávnym krajom a s Čierne diery.

Ako pri plánovaní “dobrých miest” zapájať obyvateľstvo? A ako funguje participácia na úrovni odbornej verejnosti? Lívia Gažová priniesla príklady z Revúcej, Starej Turej, a iných miest na Slovensku, s ktorými ako odborníčka spolupracovala. Problematické je v našich mestách neustále navrhovanie na základe vízie rastu, kým tendencia väčšiny slovenských miest je zmenšovať sa. Ak prebieha participácia, jej výsledky sú pri plánovaní väčšinou implementované iba ako nepovinné prílohy k architektonickým súťažiam. Proces plánovania by pritom mal s poznatkami z participácie zachádzať uvedomelo a počas práce na tvorbe a komunikácii nachádzať prieniky najmä medzi odbormi urbanizmu a marketingu, ale aj sociológie a i. Záverom sme diskutovali kritiku participácie, ktorá síce vedie ku kompromisnému riešeniu, ale zároveň vytesňuje radikálnejšie idey a tým stráca možnosť budovať dnes veľmi potrebné utópie. Ale aj odvážnu otázku, ktorú rozvíja Kornel Kobák (v podcaste Živé Mesto FM) či sa vôbec v kapitalizme dá rozvoj predpokladať územným plánom.

V rámci tejto udalosti naša hosťka pokrstila sprievodnú publikáciu projektu Hrať Mestometer: Prečo mestá potrebujú územný plán? Publikáciu je možné zakúpiť v našom e-shope.


— Prehľad podujatí 15.6.2021 - 15.7.2021 —


Vernisáž 15.6. 18:00
Čaj o piatej s Pavlom Fábrym - klimaticky a sociálne odolné mesto 16.6. 17:00
Komentovaná prehliadka 22.6. 17:00
Čaj o piatej s Palim Meszarosom - klimatické adaptačné stratégie 23.6. 17:00
Komentovaná prehliadka 29.6. 17:00
Čaj o piatej s Martinom Jergušom - hlavný architekt a ÚP 30.6. 17:00
Komentovaná prehliadka 6.7. 17:00
Čaj o piatej s Líviou Gažovou - participácia a krst knihy Hrať Mestometer *špeciál* 7.7. 17:00
Komentovaná prehliadka 13.7. 17:00

Publikácia

Hrať Mestometer: Prečo mestá potrebujú územný plán? podporuje šírenie vedomostí nadobudnutých počas tvorby inštalácie. Jej cieľom je diseminácia vedomostí a princípov, na ktorých je Mestometer postavený pre čo najširší okruh nielen miestnej odbornej a laickej verejnosti. Aj preto vychádza v slovenskom aj anglickom jazyku a je prístupná v tlačenej aj digitálnej (online) forme. Nájdete tu jednak texty od autoriek a autora inštalácie a aj dva od externého experta a expertky. Texty sú doplnené o ilustrácie, ktoré sú jadrom Mestometra.

Tím a podpora

Na tvorbe obsahu a fungovania inštalácie Mestometer 2.0 sa podieľali:
Lýdia Grešáková: sociologička, výskumníčka a konzultantka participatívnych procesov
Katarína Onderková: architektka a stavebná inžinierka
Sámuel Setényi: vizuálny umelec a programátor
Zuzana Tabačková: mestská dizajnérka, výskumníčka, lektorka mestského navrhovania
Samuel Velebný: vizuálny umelec a dizajnér

Konzultanti a konzultantky počas fokusových skupín aj mimo nich:
Peter Beňo, Pavol Fábry, Martin Jerguš, Terezie Lokšová, Alexandra Mareková, Jakub Marek, Pavol Mészáros, Viktória Mravčáková, Zuzana Révészová, Michal Šindelář

Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. „MESTOMETER“ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Súvisiace projekty